Chorvátsko prvýkrát v histórii predsedá Rade EÚ.
1.januára 2020 Chorvátsko prevzalo od Fínska rotujúce polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré bude ako najnovšia členská krajina EÚ zastávať po prvý raz. Polročné predsedníctvo Chorvátska najviac ovplyvní brexit a rokovania o rozpočte EÚ.
Záhreb medzi svoje priority zaradil aj posun v rozširovaní EÚ o krajiny západného Balkánu.
Chorvátsko preberá predsednícku úlohu od Fínska, ktoré malo výrazne odlišnú predstavu o dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2021 - 2027. Fínska vláda v novembri pripravila návrh pre budúce vyjednávanie, ktorý zožal kritiku väčšiny členských štátov. Kým čistí platcovia by chceli znížiť celkový objem rozpočtu z Helsinkami navrhnutých 1,07 percenta HDP EÚ na jedno percento, krajiny z východu a juhu Únie nesúhlasia s poklesom množstva peňazí vyčlenených na politiku súdržnosti.
Očakáva sa, že skúškou chorvátskeho predsedníctvo bude mimoriadny samit venovaný iba rozpočtu, o ktorého zvolaní uvažuje predseda Európskej rady Charles Michel.
Stredopravicová chorvátska vláda premiéra Andreja Plenkovića definovala štyri hlavné okruhy, ktorým sa chce venovať. Ide o:
- udržateľný hospodársky rast,
- zmenšovanie rozdielov medzi členskými štátmi,
- lepšie prepojenie Európy,
- efektívnejšiu bezpečnostnú spoluprácu a posilnenie vplyvu EÚ vo svete.
Za veľkú úloha považuje Záhreb začatie prístupových rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom, ktoré v októbri zablokovalo Francúzsko.